Ako znejú posledné slová Biblie?

Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec. Zjav. 22, 12-13

Milí bratia a sestry,

ak sa vás opýtam ako znejú prvé slová Biblie myslím, že mnohí z vás mi budú odpovedať: „Sú to slová na počiatku stvoril Boh…“ Áno, správne. A teraz ďalšia otázka. Myslím, že trochu ťažšia. Ako znejú posledné slová Biblie? Prezradím vám to, je to krásne zasľúbenie a prví kresťania si tieto slová často opakovali.

Posledné slová napísané v Biblii sú: „Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši! Milosť Pána Ježiša Krista so všetkými svätými! Amen!“ Týmito slovami končí kniha Zjavenia, to sú posledné slová Biblie.

Prvých kresťanov tieto slová posilňovali v prenasledovaní a v utrpení, ktorým prechádzali. Bola to ich hviezda nádeje: Ježiš povedal: „Prídem skoro“ a oni z hĺbky duše volali: „Príď skoro, Pane Ježiši, príď!“

V Zjavení hovorí často Pán Ježiš aj slová: „Ja som prvý a posledný.“ On je ten prvý skrze ktorého bolo všetko stvorené. On bol skôr než všetko ostatné. A On bude taktiež tým posledným. Ako triumfujúci Baránok.

Na konci časov sa bude zdať, ba už teraz to tak vyzerá, akoby tým posledným nebol Ježiš, ale Satan. Akoby Satan víťazil na všetkých frontoch, všetko ovládal, držal pevne v rukách, akoby Satan vytváral nový svet. Ale raz bude musieť opustiť javisko sveta Satan i s celým svojím sprievodom a prisluhovačmi.

„Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži.“ (verš 15.)

Áno, prichádzam, prichádzam ako ten Posledný – toto Ježišovo zasľúbenie sa nesie kažkou kapitolou Zjavenia Jánovho. A práve ono je aj radostným posolstvom adventu.

Niet slov, ktorými by sa dala vystihnúť sláva a moc Ježišovho kráľovstva. Ježiš prichádza a s Ním i Jeho kráľovstvo. Jeho meno, Ježiš Kristus, Pán Pánov a Kráľ Kráľov, je večnými literami napísané nad všetkými skutočnosťami a udalosťami dejín ľudstva, akokoľvek satanské mocnosti proklamujú svoju moc. Pre Boží ľud je dopredu jasné, kto je víťaz.

Keď Pán Ježiš visel krvácajúci a zmučený na kríži, vyzeralo to, že Jeho poslanie stroskotalo, všetko, aj On sám, že podľahlo smrti a zmaru. A práve to bol Jeho triumf.

Ježiš Kristus je Alfa i Omega, Počiatok i Koniec, triumfujúci Baránok, ten ktorý porazil hada – Satana, Pán všetkých Pánov, ktorému je daná všetka moc na nebi a na zemi. Ježiš je víťaz a On príde skoro!

„Áno, prídem čoskoro!“ – to sú posledné slová Ježiša Krista na stránkach Biblie. Prečo však to podivuhodné slovíčko „čoskoro“? Kedy sa už ujme Pán Ježiš konečne svojho panstva nad všetkými ríšami sveta? Nečakali Ho veriaci 2016 rokov nadarmo?

Aké dôležité je to slovíčko „čoskoro“. Ono nám nedá pokoja, mobilizuje naše duchovné sily, drží nás v bdelosti a ostražitosti. Bratia a sestry, nezabúdajme však, že Pán Boh nemeria čas našimi hodinkami. U Boha je tisíc rokov ako jeden deň a jeden deň ako tisíc rokov.

Ježiš prichádza! Chvíľu a hodinu Jeho príchodu nik nepozná. On však nemešká a nezaváha, naopak zhovieva, nám všetkým, dáva nám šancu, aby sme precitli. Čakajme Ho, buďme pripravení, verní. Príde. Príde vo chvíli, keď bude na zemi najtemnejšie. A vtedy sa ukáže pravdivosť slov: Ja som ten posledný – prichádzam – prišiel som!

Vtedy už precitnú všetci, mnohí však v zúfalstve.

„Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov!“ (verš 12.)

Na záver ešte jeden príbeh:

Raz v zime plávala na rieke Niagara na kuse ľadu mŕtvola zvieraťa. Orol, ktorý sa vznášal nad riekou, zniesol sa na kryhu a dal sa s chuťou do koristi, ktorú tak ľahko našiel. Dravý prúd odnášal kryhu s orlom k vodopádom. Orol opantaný korisťou bol si príliš istý, že sa mu nič nestane. Či sa nemôže vzniesť v okamihu z nebezpečného miesta do výšky? Či nemôže roztiahnuť krídla a odletieť od hučiaceho prúdu hoci aj na samom okraji hrozného vodopádu? Či tak neurobil tisíc ráz? Niet sa čoho obávať, všetko má pod kontrolou. A tak zaťal svoje pazúry do koristi, pochutnával si na nej a plával ďalej. Ale pomaly sa blížil k hučiacim vírom. Oblak bielej hmly, označujúci okraj priepasti, sa ho už dotýkal. Bol najvyšší čas, aby odletel. Pochopil, roztiahol krídla, avšak čo? Nemohol sa vzniesť ako inokedy. Vo svojej nenásytnosti ani nespozoroval, že jeho pazúry, ponorené do ľadovej vody a mäsa, primrzli v treskúcej zime k mŕtvole. Jeho osud bol spečatený. Mával veľkými krídlami, trhal sebou, ale nadarmo. V niekoľkých okamihoch sa zrútil s korisťou do priepasti smrti. Príliš dlho odkladal…

Milý brat, sestra, možno, že aj ty si pripútaný k niečomu, čo ti prekáža voľne vzlietnuť k pravej slobode. Možno je to hriech o ktorom vieš, alebo aj nechceš vedieť. A možno ani len netušíš, že si v smrteľnom nebezpečenstve nad priepasťou večnej smrti.

Ježiš prichádza a Jeho odplata s Ním. Nájde ťa pripraveného? Vzlietni na krídlach viery, kým je ešte čas, aby si potom neprecitol s hrôzou. „Blahoslavený, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta!“ (verš 14.)

Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *