Evanjelický kostol
Po vrátení kostola katolíkom roku 1673 evanjelici vo Veľkých Levaroch sa schádzali na modlitby v súkromných domoch, alebo chodievali na bohoslužby chodníkom cez Malé Karpaty až do Modry. Cisár Jozef II. vydal 28. októbra 1781 tolerančný patent, ktorým povolil protestantom konať bohoslužby a postaviť si kostol tam, kde žije viac ich rodín. Roku 1785 sa veľkolevársky evanjelický zbor pripojil ako filiálka k zboru v Holíči. Šesť rokov po vydaní tolerančného patentu 260 miestnych evanjelikov dalo sa do stavby vlastného kostola. Kostol stavali v rokoch 1787-1791. Podľa nariadenia tolerančného patentu nesmel mať vežu, zvony, priamy vchod z ulice, ani ozdobné dvere. Bol posvätený na 2. adventnú nedeľu 4. decembra 1791. Roku 1793 sa veľkolevárski evanjelici osamostatnili od holíčskeho zboru. V tom roku mal tunajší zbor 57 rodín s 235 veriacimi vo Veľkých Levaroch a 5 rodín s 25 veriacimi v okolitých obciach. Najviac miestnych evanjelikov bývalo v ulici zvanej Neustift, ktorá ležala pri kostole. Farár spočiatku býval u jednotlivých rodín cirkevníkov. Faru postavili až v roku 1799. Terajšia budova fary je z roku 1902. Zbor bol po svojom založení cirkevno-organizačne zadelený do Nitrianskeho seniorátu, teraz patrí do Bratislavského seniorátu. Veľkolevársky zbor je jediný evanjelický cirkevný zbor v tejto oblasti Záhoria. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasicistická sieňová stavba so zaobleným oltárnym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády má hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Oproti vchodu je oltár, nad ním kazatelňa po troch stranách vnútra kostola obieha poschodová drevená empoi (chór). Organ so šiestimi registram bol zakúpený roku 1870 od organára Samuela Sašku z Brezovej pod Bradlom (roku 1964 zaviedli elektrický pohon). Za oltárnym uzáverom je prístavba sakristie z roku 1952 (menšia prístavba sakristie tu bola z roku 1850). Vpredu je vstavaná veža z roku 1938 (pri kostole od roku 1860 stála drevená zvonica s troma oceľovými zvonmi o firmy z Westfálska). Stavba je z troch strán obohnaná múrom. Kostol počas svojej existencie prešiel viacerými opravami: 1824 po vyhorení, 1891 z príležitosti stého výročia posviacky, 1938 po prístavbe veže a zavedení elektrického osvetlenia, 1948 po poškodení počas druhej svetovej vojny.
Dejiny školstva vo Veľkých Levároch
Do roku 1520 poznáme na území Slovenska len asi 50 škôl. Existovali pri cirkevných inštitúciách v mestách. V 16. storočí vznikali prvé dedinské školy. Veľký nárast počtu škôl nastal po trnavskej synode v roku 1560, na ktorej bolo nariadené, aby sa pri každej fare zriadila aj škola. Koncom 16. storočia bolo tak na Slovensku už asi 500 škôl. Správy o škole vo Veľkých Levároch v tomto období ešte nemáme. To však len znamená, že tu neexistovala samostatná budova školy a nie že by sa nevyučovalo. Dedinskí učitelia okrem vyučovania boli aj organistami, viedli spevokol, starali sa o zvonenie v kostole a podobne. Chlapci aj dievčatá sa spolu učili len v najnižšej triede, vo vyšších pokračovali už len chlapci. V 16. storočí začali vznikať i protestantské školy. Vieme, že vo Veľkých Levároch vznikla evanjelická škola asi na prelome 16. a 17. storočia. A práve o evanjelickom učiteľovi existuje najstaršia písomná zmienka z roku 1611. V roku 1634 pochádzal evanjelický učiteľ z Moravy a učil asi dvadsať detí. Táto škola fungovala do roku 1674.
Veľké Leváre sú špecifické dosť veľkým počtom škôl. Od 17. storočia tu fungovala katolícka, evanjelická a habánska. (V 20. storočí pribudli viaceré ďalšie.)
Veľké reformné kroky v oblasti školstva podnikla Mária Terézia (1740-1780). V roku 1776 zriadila školské obvody a v roku 1777 vydala predpis Ratio educationis. Deti chodili do škôl od šiesteho roku, povinná školská dochádzka bola do dvanásteho roku, každý polrok sa konali verejné skúšky, zaviedli sa jednotné vysvedčenia s hodnotením jednotlivých predmetov, rodičia boli písomne informovaní o správaní svojich detí atď. Prázdniny boli v októbri, až Jozef II. (1780-1790) zaviedol letné prázdniny. Od toho času školstvo nebolo dominantou cirkví, ale štátu. Samozrejme, cirkevné školy nezanikli, ale kontroloval ich štát. Štátne školy boli konfesionálne zmiešané.
18. storočie
V roku 1760 postavili vo Veľkých Levároch budovu rímskokatolíckej ľudovej školy (dnes Pizzéria U Kozáka a Klub dôchodcov). Mala dve triedy (od roku 1912 tri), byt pre učiteľa a správcu školy a jednu izbu pre pomocného učiteľa, ďalej komoru, kuchyňu a maštaľ. Finančne školu podporovala miestna grófska rodina Koloničovcov. V roku 1785 si znovu zriadili školu aj evanjelici v priestoroch fary, kde vyučovali až do roku 1897 miestni farári. Samostatnú komunitu vo Veľkých Levároch tvorili habáni. Títo vyučovali svoje deti spoločne v jednom súkromnom dome podľa vlastných školských predpisov.
19. storočie
V roku 1806 vyšlo druhé Ratio educationis. Vylepšovalo vzdelávanie dievčat, zavádzalo samostatné dievčenské školy. Ďalšia veľká reforma prišla v roku 1868. Základným stupňom sa stali šesťtriedne ľudové školy s povinnou dochádzkou všetkých detí od 6 do 12 rokov. Potom dieťa išlo na strednú, meštiansku, odbornú alebo učňovskú školu. Najmä pre deti remeselníkov a obchodníkov slúžili meštianske školy – pre chlapcov šesťročné, pre dievčatá štvorročné. V roku 1891 boli v Uhorsku zavedené aj predškolské zariadenia: detské opatrovne, stále detské útulky, letné detské útulky. Od roku 1884 museli mať obce s viac ako 50 učňami zriadené učňovské školy. Od roku 1879 bola povinným vyučovacím jazykom na ľudových školách maďarčina. Napriek tomu sa vo Veľkých Levároch v katolíckej ľudovej škole vyučovalo po slovensky až do roku 1893.
V roku 1822 si vo Veľkých Levároch postavili vlastnú školu aj habáni. Mala jednu triedu a učiteľský byt. Chodilo do nej okolo tridsať detí, mali vlastného učiteľa, vyučovalo sa po nemecky.
Rímskokatolícka ľudová škola bola v roku 1838 prestavaná. Podľa zachovaných záznamov ju v 50. rokoch 19. storočia navštevovalo 70 až 88 detí. V roku 1870 prešla spod zemepanskej správy do správy obce, ktorá ju na nátlak nového učiteľa Antona Paráka (vyučoval tu až do roku 1912) v roku 1874 rozsiahlejšie zrekonštruovala. Odvtedy má škridlicovú strechu.
V roku 1885 vedľa evanjelickej fary postavili novú budovu evanjelickej školy s jednou triedou a učiteľským bytom.
V roku 1896 zanikla habánska škola. Chlapci z nej prešli do katolíckej ľudovej školy a dievčatá do novovzniknutej dvojtriednej dievčenskej školy v kláštore Hubertinum.
20. storočie
Na začiatku 20. storočia existovala vo Veľkých Levároch aj židovská škola. Bola to jedna trieda pristavená k židovskej synagóge vedľa katolíckej fary, v ktorej sa učili náboženstvo a hebrejčinu aj žiaci z Malých Levár a Závodu. Škola zanikla v roku 1918.
Po vzniku ČSR v roku 1918 bolo treba zjednotiť školstvo na Slovensku a v Českých krajinách. Navyše na Slovensku bol nedostatok učiteľov, preto prichádzali českí. S tým však vznikali problémy s vyučovacím jazykom (českí učitelia prednášali po česky) a s náboženským a národným cítením žiakov a ich rodičov (českí učitelia cítili odpor voči katolicizmu a presadzovali husitskú tradíciu). Vo Veľkých Levároch tento problém nastal až o niekoľko rokov neskôr pri zriaďovaní meštianskej školy. Po roku 1918 boli školy povinné venovať sa vzdelávaniu aj mimo vyučovacích hodín. Konali sa rôzne zimné kurzy pre dospelých, divadlá, prednášky, besiedky, výlety, zakladali sa rodičovské združenia.
V roku 1919 zriadili vo Veľkých Levároch dvojtriednu učňovskú školu pre učňov z Veľkých a Malých Levár a Závodu. V školskom roku 1934/35 mala spolu 32 žiakov. Fungovala do roku 1939.
Pre deti z roľníckych rodín vznikla v roku 1924 ľudová hospodárska škola. Bola dvojtriedna a dôraz sa v nej kládol na vyučovanie praktických hospodárskych predmetov. V roku 1926-1928 bolo v nej vyučovanie prerušené a po jeho obnovení už bol o túto školu len malý záujem.
V roku 1922 bol vydaný tzv. malý školský zákon. Predĺžil školskú dochádzku na osem rokov, určil presný počet žiakov na jednu triedu, zvlášť prízvukoval vyučovanie občianskej náuky a podobne.
V tom istom roku vo Veľkých Levároch vznikla aj štátna meštianska a ľudová škola (po predchádzajúcom neúspešnom pokuse v roku 1919), no spočiatku jej výučba prebiehala v súkromných domoch. Až o pár rokov neskôr (február 1928 – august 1929) postavili samostatnú budovu školy na mieste rybníčka nad kaštieľom. Meštianska škola sa síce do novej budovy presťahovala už v júni 1929, no k slávnostnému otvoreniu došlo 29. mája 1930. Prítomný bol súčasný minister školstva a národnej osvety Ivan Dérer, bývalý minister školstva a veľkolevársky rodák Anton Štefánek, prednosta referátu Ministerstva školstva Václav Maule, poslanec Milan Ivanka a ďalší významní činitelia. V roku 1930 do nej prešli aj žiaci z evanjelickej školy. Postupne bolo otvorených páť tried. V 30. rokoch 20. storočia mala do 200 žiakov a 8 učiteľov.
V rokoch 1927-1930 bojovala o svoju existenciu chlapčenská katolícka ľudová škola, no napokon sa ju podarilo udržať a fungovala paralelne s meštianskou školou.
Anton Štefánek
Pre veľkolevárske školstvo je dôležitou osobnosťou jeden miestny rodák. Anton Štefánek, syn Martina a Antónie Štefánkovcov, sa narodil v apríli 1877 vo Veľkých Levároch. Núdza donútila rodinu Štefánkovcov, aby sa presťahovali do rakúskeho Drösingu. Anton mal vtedy 10 rokov. Keďže otec si ho nemohol dovoliť platiť, štúdium vo Viedni mu zasponzoroval žid Singer. Najprv navštevoval nižšie gymnázium. Od roku 1898 študoval na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity zemepis a dejepis. Kvôli finančným ťažkostiam štúdium nedokončil. Doštudoval až v roku 1923 na Komenského univerzite v Bratislave. Pavol Blaho oboznámil Štefánka s čechoslovakistickou koncepciou a ten sa stal jej najhorlivejším rozširovateľom. Videl v nej záchranu slovenského národa. Zároveň pracoval v hnutí okolo časopisu Hlas.
4. novembra 1918 bol A. Štefánek vymenovaný za člena dočasnej slovenskej vlády a dostal na starosť školstvo a tlač. Dočasná vláda fungovala len do 15. novembra 1918. Keď začiatkom decembra 1918 vzniklo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, Štefánek sa stal predsedom jeho školského referátu. Rozbehol reformu slovenského školstva. V roku 1924 sa stal poradcom na Ministerstve školstva a národnej osvety (MŠANO) v Prahe a generálnym inšpektorom škôl na Slovensku. Po demisii Milana Hodžu vo februári 1929 sa stal ministrom školstva a národnej osvety.
Anton Štefánek počas svojej funkcie ministra školstva nezabudol ani na svoju rodnú obec. Postaral sa o novú budovu meštianskej školy.
Ministrom školstva a národnej osvety bol len do decembra 1929, no aj potom zostal na ministerstve ešte 7 rokov ako poradca. Po odchode z MŠANO sa stal profesorom aplikovanej sociológie na Filozofickej fakulte UK. Ako profesor tu pôsobil do roku 1949. Medzitým v rokoch 1945-1946 bol rektorom UK (vtedy Slovenskej univerzity) a v roku 1947 prorektorom. V roku 1944 vydal svoje najvýznamnejšie dielo Základy sociografie Slovenska.
Od roku 1948 slovenská sociológia pod vplyvom politickej situácie začala upadať a v roku 1949 bol A. Štefánek prepustený do dôchodku. Roky na dôchodku boli pre A. Štefánka a jeho rodinu veľmi ťažké – pokročilý vek, zhoršený zdravotný stav, nemilosť komunistického režimu, nedostatok finančných prostriedkov. Zomrel vo veku 87 rokov 29. apríla 1964 v Žiari nad Hronom.
K zmenám v školstve došlo v období druhej svetovej vojny (1939-1945). V tých rokoch v Levároch fungovala iba katolícka ľudová škola, obnovená evanjelická škola a v rokoch 1941-1945 súkromná dvojtriedna nemecká škola s dvomi učiteľmi.
Po roku 1945 bolo jednou z priorít KSČ poštátnenie školstva. Pribúdali meštianske školy a odstránili sa problémy pri prestupoch na vyšší stupeň škôl. Zjednotila sa aj mimoškolská činnosť detí. Žiaci 1. stupňa ZŠ sa stávali iskričkami, žiaci 2. stupňa pioniermi, stredoškoláci a vysokoškoláci členmi Socialistického zväzu mládeže. Potreba matiek chodiť do zamestnania zvyšovala nutnosť rastu počtu materských škôl, jasiel, školských družín, klubov, detských ihrísk. V školách sa zavádzalo dvojzmenné vyučovanie.
Školy vo Veľkých Levároch boli tiež poštátnené. Zlúčili sa do obnovenej štátnej meštianskej školy, takže mala do 400 žiakov, pričom ju navštevovali aj deti z viacerých okolitých dedín. 1. mája 1951 zriadili pioniersku organizáciu. Spočiatku bola výberová. V decembri 1951 vznikla družina mládeže a školská jedáleň. V roku 1953 bola meštianska škola zrušená a stala sa osemročnou strednou školou so 17 triedami. Fungovala vo dvoch budovách – meštianke a v Hubertíne. Chodilo do nej až do 800 žiakov. Naviac pre nevyhovujúce priestory bol kláštor Hubertinum okresným hygienikom zatvorený, preto v roku 1968 zaviedli až trojsmenné vyučovanie. V 60. a 70. rokoch 20. storočia mala okolo 25 tried a vyučovalo vyše 30 učiteľov. Ku koncu 70. rokov počet žiakov poklesol pod 600 a koncom 80. rokov 20. storočia už len na 500 detí. Úmerne s tým klesal aj počet tried a učiteľov.
V roku 1985 začali stavať novú školskú budovu. Slávnostne bola otvorená 9. septembra 1991. Súčasťou dvadsaťtriednej školy je telocvičňa, kuchyňa, jedáleň, knižnica a čitáreň. Začalo ju navštevovať 472 žiakov, ktorých učilo 33 učiteľov. 1. novembra 1993 sa do tejto budovy presťahovala aj Materská škola. Od začiatku v nej fungovala aj umelecká škola s hudobným, dramatickým a výtvarným odborom. V 90. rokoch 20. storočia sa počet žiakov Základnej školy pohyboval pod hranicou 450. V polovici roku 2004 vznikol spoločný školský obvod Veľké a Malé Leváre pre žiakov 5.-9. ročníkov. 1. januára 2005 sa Základná škola zlúčila s Materskou školou.
Spracoval mgr. Pavol Vrablec