1. nedeľa adventná Zj 22, 12-13, kázeň, Radoslav Danko

Zj 22, 12-13

Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov! Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec.

Ak sa niekto opýta, ako znejú prvé slová Biblie myslím, že mnohí z vás budú presne citovať slová: „Na počiatku stvoril Boh…“ Áno, správne. A teraz ďalšia otázka. Myslím, že trochu ťažšia. Ako znejú posledné slová Biblie? Apoštol Ján nám to prezrádza slovami nádherného zasľúbenia a vieme, že prví kresťania si tieto slová často opakovali aj ako svoje vyznanie viery.

Posledné slová napísané v Biblii sú: „Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši! Milosť Pána Ježiša Krista so všetkými svätými! Amen!“ Týmito slovami končí kniha Zjavenia, to sú posledné slová Biblie. Prvých kresťanov tieto slová posilňovali v prenasledovaní a v utrpení, ktorým prechádzali. Stali im hviezdou nádeje v živote: Ježiš im povedal: „Prídem skoro“ a oni z hĺbky duše volali odpovedajúc „Príď skoro, Pane Ježiši, príď! Marantha“ (1K 16, 28).

V Zjavení Jána sa často Pán Ježiš predstavuje: „Ja som prvý a posledný.“ On je ten prvý skrze ktorého bolo všetko stvorené. Apoštol Pavel píše tieto dôležité poznámky o Kristovi „lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom „ (Kol 1, 16–18) On bol skôr než všetko ostatné. A On bude taktiež tým posledným. Ako triumfujúci Baránok. Na konci časov sa bude zdať, ba už teraz to tak vyzerá, akoby tým posledným nebol Ježiš, ale satan. Pri pohľade na bolesti, tragédie, duchovné a telesné odcudzenie sa v rodinách, prevrátený hodnotový systém, ktorý sa otvorene deklaruje v spoločnosti, zdá sa nám, akoby satan víťazil na všetkých frontoch, všetko ovládal, držal pevne v rukách, akoby satan vytváral nový svet, v ktorom reálne existujeme.

Už v ranokresťanskom období ap. Pavel spomína, že svet bolestí až dosiaľ „Stvorenstvo zaiste s dychtivou túžbou očakáva zjavenie synov Božích. Lebo márnosti bolo podrobené stvorenstvo, nie dobrovoľne, ale skrze Toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že aj samo stvorenstvo oslobodené bude z otroctva skazy do slávnej slobody detí Božích. Veď vieme, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne znáša pôrodné bolesti„ (R 8, 19-22).

Na konci vekov bude musieť však opustiť javisko sveta satan i s celým svojím sprievodom a prisluhovačmi. „Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lži“ (Zj 22, 15). Áno, prichádzam, prichádzam ako ten Posledný – toto Ježišovo zasľúbenie a posolstvo sa nesie každou kapitolou Zjavenia Jánovho. A práve príchod – advent je síce paradoxný, ale pre kresťanov v súčasnom svete, kde hodnoty kráľovstva Božieho prestávajú existovať je to práve radostným a dôležitým posolstvom vyplnenia nádeje ich viery.

Izaiaš písal o takomto príchode Krista proroctvá, ale hovorí priamo o Bohu – v hebrejčine Jahve. „Kto to spôsobuje a koná? Ten, čo od počiatku povoláva pokolenia. Ja, Hospodin, som prvý, aj s poslednými som ešte ja„ (Iz 41, 4). „Takto vraví Hospodin, kráľ Izraela a jeho Vykupiteľ, Hospodin mocností: Ja som prvý, ja som i posledný, okrem mňa nieto Boha“ (Iz 44, 6). „Počuj ma, Jákob aj Izrael, ktorého som povolal. Ja som to, ja som prvý, ja som i posledný. Veď moja ruka založila zem, moja pravica rozvinula nebesá; zavolal som na ne, ihneď sa postavili“ (Iz 48, 12-13).

Apoštol Ján správne pochopil tajomstvo Boha Jahveho, ktorý práve v prichádzajúcom Kristovi sa vyjavil všetkým pokoleniam človeka. Píše o Hospodinovi, ale otvorene zároveň v Ňom vidí Ježiša Krista. „Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia“ (Zj 1, 17-18). Práve starozmluvné tituly alebo frázy, ktoré pôvodne opisovali večného Boha sú teraz použité pre Ježiša. Apoštol Ján nám takto jasne odkrýva toto tajomstvo Boha v Kristovi.

Áno, Pán Boh prišiel a znova prichádza na svet v tej veľkolepej eschatologickej parúzii, ktorá svojimi obrazmi zjavenia, by nám mohla pripomínať katastrofický akčný film. A to sa deje za takých podmienok nášho myslenia, že Kristus sa transformoval len na roztomilého Ježiška, ktorý spolu s Mikulášom straší deti, čo všetko im nedonesie, ak…

Je tu asi väčšia správa, ako posolstvo z diskreditovanej cirkvi – kresťanov, ktorí už stratili svojim myslením a štýlom života svoju rýdzosť. Niet ľudských slov, ktorými by sa dala vystihnúť sláva a moc Ježišovho kráľovstva. Ježiš prichádza a s Ním i Jeho kráľovstvo. Podľa Písma jeho meno je Ježiš Kristus, Pán Pánov a Kráľ Kráľov, je večnými literami napísané nad všetky skutočnosti a udalosti dejín ľudstva, akokoľvek satanské mocnosti proklamujú svoju moc. Pre Boží očakávajúci ľud je dopredu jasné, kto je víťaz! Na koho sa aj teším!

Keď Pán Ježiš visel krvácajúci a zmučený na kríži, vyzeralo to, že Jeho poslanie stroskotalo, všetko, aj On sám, že podľahlo smrti a zmaru. A práve tu bol Jeho triumf autority a nádejnej milosti pri súde ľudstva pri druhom príchode na našu zem.

Ježiš Kristus je Alfa i Omega, Počiatok i Koniec, triumfujúci Baránok, ten ktorý porazil hada – satana, Pán všetkých Pánov, ktorému je daná všetka moc na nebi a na zemi. Ježiš je víťaz a On príde skoro! Veríš tomu? Alebo sú to len možnosti? Či azda máš aj zadné dvierka pootvorené niekde k svedectvám Biblie? Či už je nič nehovoriaca a neznáma, alebo nechcený nábožensky prívesok výchovy?

„Áno, prídem čoskoro!“ – to sú posledné slová Ježiša Krista na stránkach Biblie. Prečo však to podivuhodné slovíčko „čoskoro“? Kedy sa už ujme Pán Ježiš konečne svojho panstva nad všetkými ríšami sveta? Nečakali Ho veriaci tisíce rokov nadarmo? Aké dôležité je to slovíčko „čoskoro“. Ono nám nedá pokoja, mobilizuje naše duchovné sily, chce nás držať v bdelosti a ostražitosti. To slovko „čoskoro“ znamená aj čas milosti, ktorý dostávame v živote. Nezabúdajme však, že Pán Boh nemeria čas našimi hodinkami. U Boha je tisíc rokov ako jeden deň a jeden deň ako tisíc rokov. Pán príde vo svojom čase a v situácii nášho bytia.

Ježiš prichádza! Chvíľu a hodinu Jeho príchodu nik nepozná. On však nemešká a nezaváha, naopak zhovieva, nám všetkým, dáva nám šancu, aby sme duchovne precitli. Čakajme Ho, buďme pripravení, verní. Príde. Príde vo chvíli, keď bude na zemi najtemnejšie. A vtedy sa ukáže pravdivosť slov: ja som ten posledný – prichádzam opäť – prišiel som! Vtedy už precitnú všetci, mnohí však v zúfalstve. „Ajhľa, prídem skoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov“ (Zj 22, 12).

Posledný súd prevýši svojou objektivitou všetky súdy dejín ľudstva. Celé ľudstvo spozná, kto bol Ježiš Kristus a kto je ten, čo prichádza súdiť. Vtedy si celý svet uvedomí, že je Boží Syn, hoci ho násilne umlčali. Vtedy každé ústa umĺknu. Pýcha, ktorá ho neprijala, ním opovrhla, stratí svoju silu, ale už nebude môcť človek veci zvrátiť, napraviť, vylepšiť. Keď ho nechceli prijať vtedy ako Boha a Pána, potom ho nebudú môcť prijať ako svojho Kráľa, len ako svojho Sudcu. Vtedy svet spozná význam jeho lásky. Keď nemali čas, chuť, moc, keď Ho mohli prijímať, potom bude už len spravodlivý Sudca. Všetko skryté a utajené bude zverejnené a známe. Nielen skutky, ale aj myšlienky budú odmenené či potrestané. Spravodlivosť bude žiariť a každý zločin, podlosť budú potrestané. Pravda zvíťazí a lož bude potrestaná. Vševediaci a všemohúci Boh na nikoho a nič nezabudne. Dnes je ešte čas, kedy môžeme a máme urobiť, čo od nás právom Boh žiada. Stačí sa pozrieť okolo seba, viac si všímať núdzu, potreby iných. Ježiš hovorí aj dnes: čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. A tiež: čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili. Nežijeme v rozprávke. Život sa nedá zopakovať, všetky premárnené šance, mnohé chvíle ktoré by sme vrátili späť a konali rozhodne inak, už nikto nevráti. Ale dnes sa dá život ešte zmeniť. Dnes ešte môžeme zmeniť aj skutočnosť, ako prežijeme večnosť.

Wilhelm Busch, známy evanjelický teológ, spomína svojho priateľa (v knihe Ježiš náš osud), ktorý mu rozprával svoj sen: Bol súdny deň. Počul, ako Ježiš posiela preč zatratených: „Odíďte odo mňa, zlorečení…“ Videl, ako sa prestrašene vytratili – zúfalí, zohnutí. A vtedy počul, ako z tých zatratených sa jeden spýtal druhého: „Videl si aj ty?“ „Áno“, odpovedá ten druhý. „Videl som! Ruka, ktorá nás odmietla, bola prebitá klincami. Aj pre nás bola pribitá na kríži, ale my sme si to ani nevšimli. Teraz sme právom odsúdení.“

Iný príbeh vykresľuje nasledovnú situáciu. Raz v zime plávala na rieke Niagara na kuse ľadu mŕtvola zvieraťa. Orol, ktorý sa vznášal nad riekou, zniesol sa na kryhu a dal sa s chuťou do koristi, ktorú tak ľahko našiel. Dravý prúd odnášal kryhu s orlom k vodopádom. Orol opantaný korisťou bol si príliš istý, že sa mu nič nestane. Či sa nemôže vzniesť v okamihu z nebezpečného miesta do výšky? Či nemôže roztiahnuť krídla a odletieť od hučiaceho prúdu hoci aj na samom okraji hrozného vodopádu? Či tak neurobil tisíc ráz? Niet sa čoho obávať, všetko má pod kontrolou. A tak zaťal svoje pazúry do koristi, pochutnával si na nej a plával ďalej. Ale pomaly sa blížil k hučiacim vírom. Oblak bielej hmly, označujúci okraj priepasti, sa ho už dotýkal. Bol najvyšší čas, aby odletel. Pochopil, roztiahol krídla, avšak čo? Nemohol sa vzniesť ako inokedy. Vo svojej nenásytnosti ani nespozoroval, že jeho pazúry, ponorené do ľadovej vody a mäsa, primrzli v treskúcej zime k mŕtvole. Jeho osud bol spečatený. Mával veľkými krídlami, trhal sebou, ale nadarmo. V niekoľkých okamihoch sa zrútil s korisťou do priepasti smrti. Príliš dlho odkladal…

Možno aj my sme pripútaní k niečomu, čo nám prekáža voľne vzlietnuť k pravej slobode. Možno je to hriech o ktorom vieš, alebo aj nechceš vedieť. A možno ani len netušíš, že si v smrteľnom nebezpečenstve nad priepasťou večnej smrti. Možno náš život sa stal vyznaním toho, čo vidíme a cítime svojimi zmyslami. Ak objímame len svoj materiálny život, tak sme ďaleko vzdialení od duchovného videnia a skúseností viery s Ježišom.

Ježiš prichádza a Jeho odplata s Ním. Nájde ťa pripraveného? Vzlietni na krídlach viery, kým je ešte čas, aby si potom neprecitol s hrôzou. „Blahoslavený, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta!“ (Zj 22, 14)

Propozícia:

Kristus potvrdzuje obsah zjavenia v Písme Svätom
1. Ježiš Kristus prichádza
2. Boží súd nás pozýva ku milosti, alebo k odsúdeniu
3. Každý z nás potrebuje priblížiť svoj život ku Ježišovi